Svet práce vstupuje do éry transformácie, akú sme doteraz nepoznali. Technologická revolúcia spolu s demografickými, sociálnymi a geopolitickými zmenami zásadne mení pracovné prostredie, očakávania aj vzťahy medzi zamestnancami a zamestnávateľmi. Firmy sa musia prispôsobiť tejto novej dynamike, ak si chcú udržať konkurencieschopnosť. O úspechu rozhodne ich schopnosť adaptability, investície do ľudí a otvorenosť inováciám.
Generácia Z vchádza na trh práce v dobe rýchlych zmien, čo si vyžaduje vysokú adaptabilitu. Napriek tomu 47 % z nich plánuje v blízkej dobe zmeniť zamestnanie. Kľúčové sú pre nich flexibilita, duševné zdravie a možnosť kariérneho rastu. Zamestnávatelia, ktorí tieto faktory podcenia, riskujú vysokú fluktuáciu. Firmy, ktoré investujú do rozvoja mladých talentov, si zabezpečia dlhodobú lojalitu.
Až 60 % mileniálov už zastáva manažérske pozície, no ich pracovné zaťaženie je enormné. Musia zvládať nároky nadriadených, podriadených aj osobný život. Viac ako tretina z nich zvažuje odchod z práce a až 53% hlási vysokú mieru denného stresu. Firmy, ktoré podporia ich pohodu, etické vedenie a transparentnosť, si udržia stabilitu. Zlepšenie komunikácie a mentoringu môže zmierniť stres a posilniť ich výkonnosť.
Rodové rozdiely v platoch pretrvávajú, ženy v priemere zárobkovo zaostávajú až o 20 %. 48 % zamestnávateľov nemá stratégie na ich zmenšovanie. Pandémia ešte viac prehĺbila nerovnosti a vážnejšie dopady mala na pracovné pozície obsadzované ženami. Rovnaké hodnotenie výkonnosti a prístup k leadership pozíciám pomôžu tieto rozdiely postupne odstrániť. Podpora rodovej rovnosti sa pozitívne odráža na výkonnosti firiem a spokojnosti zamestnancov.
Stres v práci je bežnou realitou – až 49 % zamestnancov hlási jeho vysokú úroveň. Zároveň len 21 % pracovníkov cíti plnú podporu zamestnávateľa v oblasti duševnej pohody. Nesprávne zavedená AI môže dokonca produktivitu znížiť, ak zamestnanci nevedia, ako ju efektívne využívať. Investície do well-beingu a mentálneho zdravia sa však môžu štvornásobne vrátiť v podobe vyššej výkonnosti. Firmy, ktoré pomáhajú svojim zamestnancom zvládať stres, budú mať výhodu.
Hybridná práca zmenila spôsob fungovania kancelárií, pričom dopyt po flexibilite rastie. Niektorí zamestnanci pociťujú nespravodlivosť, keď musia byť v kancelárii, zatiaľ čo iní pracujú na diaľku. Riešením je cielene vytvárať pracovné priestory podporujúce spoluprácu a sociálnu interakciu. Zvyšuje sa popularita coworkingových priestorov a „tretích miest“, ako sú kaviarne či knižnice. V budúcnosti bude bežnou súčasťou pracovného prostredia aj rozšírená realita.
Takmer polovica zamestnávateľov (48 %) už využíva generatívnu AI, no obavy zamestnávateľov pretrvávajú. Hlavné výzvy zahŕňajú vysoká cena investícií (33%), obavy o súkromie a regulácie (31%) a nedostatok zručností v AI (31%). Správne využitá umelá inteligencia môže zvýšiť produktivitu až o 40 %. Firmy však musia investovať do školení, aby zamestnanci dokázali efektívne pracovať s AI nástrojmi.
Riziká kybernetických útokov rastú, pričom priemerný ekonomický dopad jedného útoku dosiahol 4,88 milióna dolárov. Globálny nedostatok kyberbezpečnostných špecialistov presiahol 4 milióny pracovníkov. Firmy musia zlepšiť ochranu dát, investovať do prevencie a budovať IT tímy so správnymi zručnosťami. Outsourcing a partnerstvá so špecializovanými firmami pomáhajú zmierniť nedostatok talentov. Kybernetická bezpečnosť sa stáva neoddeliteľnou súčasťou firemnej stratégie.
Dopyt po ekologických riešeniach rastie, pričom do roku 2030 môže vzniknúť až 30 miliónov nových zelených pracovných miest. Firmy sa musia prispôsobiť novým reguláciám a znížiť svoju uhlíkovú stopu. V oblastiach ako výroba, IT a prevádzka sa viac než 57% zručností bude musieť zmeniť, aby sa podporovala udržateľnosť. Nedostatok kvalifikovaných pracovníkov v tejto oblasti predstavuje výzvu. Umelá inteligencia a automatizácia môžu pomôcť efektívnejšie riadiť ekologické iniciatívy.
Geopolitické napätie ovplyvňuje obchod, dodávateľské reťazce a dostupnosť talentov. Viac ako tretina generálnych riaditeľov zrušila alebo upravila svoje obchodné plány pre politické riziká. Organizácie musia byť pripravené na flexibilnejšie modely zamestnávania a investície do lokálnych trhov. Zamestnávatelia majú zároveň príležitosť pomôcť utečencom a vysídleným pracovníkom. Stabilita v oblasti zamestnávania bude kľúčová pre udržateľný rast spoločností.
Napriek ekonomickej neistote 74 % zamestnávateľov uvádza, že majú problém nájsť kvalifikované talenty. Technologické inovácie síce menia trh práce, no AI zatiaľ nevyrieši problém nedostatku zručností. Zelená transformácia a nové technológie vytvárajú milióny nových pracovných miest. Zamestnávatelia musia viac investovať do školení a preškoľovania súčasnej pracovnej sily. Firmy, ktoré dokážu prilákať a rozvíjať talenty, budú mať výraznú výhodu na trhu.
Trh práce v roku 2025 prinesie zásadné zmeny a kľúčom k úspechu zamestnancov aj firiem bude prispôsobivosť. Hybridné modely práce sa stanú normou, investície do talentov rozhodnú o konkurencieschopnosti firiem a technológie nebudú len trendom, ale podmienkou prežitia. Zelená transformácia vytvorí nové pracovné príležitosti a zamestnávatelia, ktorí si uvedomia význam rovnosti a diverzity, získajú lojálnu pracovnú silu. Budúcnosť práce je v neustálom vývoji a tí, ktorí sa dokážu prispôsobiť, budú lídrami v novom ekonomickom svete.