Slovensko sa v rebríčku rodovej rovnosti v roku 2024 umiestnilo na 56. mieste zo 146 krajín s indexom rovnosti 73,1 %. Oproti roku 2023 si polepšilo o 7 priečok, no napriek tomu stále čelí výrazným rozdielom v odmeňovaní mužov a žien. Priemerný rozdiel v platoch medzi mužmi a ženami (gender pay gap) v EÚ dosahuje 13 %, zatiaľ čo na Slovensku je to až 16 %. Slovenské ženy zarábajú približne o 20 % menej za hodinu práce ako ich mužskí kolegovia, čo je jedna z najvyšších mzdových nerovností v rámci EÚ.
Prečo sú platy žien a mužov rozdielne?
Napriek pokroku v oblasti rodovej rovnosti na Slovensku pretrvávajú výrazné platové rozdiely medzi mužmi a ženami, pričom tieto rozdiely sa líšia v závislosti od veku, odvetvia a regiónu.
Podľa analýzy Inštitútu pre stratégie a analýzy (ISA) zasahuje najväčší rozdiel v príjmoch medzi pohlaviami vekovú skupinu 35 až 43 rokov. V tomto období zarábajú muži v priemere o 200 eur mesačne viac ako ženy, čo predstavuje približne 15-percentný rozdiel. Táto nerovnosť pravdepodobne súvisí s materskou dovolenkou, ktorú ženy často absolvujú vo veku 25 až 34 rokov, čo môže ovplyvniť ich kariérny rast a príjmy po návrate do práce.
Významné rozdiely sú evidentné aj v rôznych odvetviach. Mnoho žien pracuje v menej platených sektoroch, ako je školstvo, zdravotníctvo či sociálna starostlivosť, zatiaľ čo v lepšie odmeňovaných oblastiach ako IT, stavebníctvo či manažment dominujú muži. V stavebníctve a realitách zarábajú ženy v priemere o 19 % menej než muži. Dokonca aj v profesiách, kde ženy tvoria väčšinu, ako zdravotníctvo, sú ich platy nižšie. Najväčšie rozdiely v odmeňovaní sú v oblasti stavebníctva a realít.
Regionálne rozdiely sú taktiež markantné. Najväčšie mzdové rozdiely medzi mužmi a ženami boli zaznamenané v Trenčianskom a Žilinskom kraji, kde dosahovali takmer 18 %. Naopak, v Prešovskom kraji bol tento rozdiel menej než 8 %.
"Platová rovnosť nie je len otázkou spravodlivosti, ale aj efektivity. Firmy, ktoré aktívne riešia gender pay gap, nielenže podporujú rovnosť, ale získavajú aj lojálnejších a motivovanejších zamestnancov. Na Slovensku máme ešte čo doháňať, najmä v sektoroch s tradične vyšším podielom mužov. Riešením je väčšia transparentnosť platov, podpora rovnakých príležitostí a zmena firemnej kultúry tak, aby férové ohodnotenie nebolo výnimkou, ale štandardom," uvádza Zuzana Rumiz, generálna manažérka ManpowerGroup Slovensko.
Postoje zamestnávateľov a realita na pracovisku
Podľa prieskumu spoločnosti ManpowerGroup, ktorého sa zúčastnilo 531 zamestnávateľov v SR, uviedlo 20 % zamestnávateľov na Slovensku, že ku rodovej rovnosti majú ešte ďaleko, zatiaľ čo 38 % organizácií tvrdí, že dosiahli plnú rodovú rovnosť. Genderová rovnosť zahrňuje aspekty ako platová rovnosť a rovné príležitosti k povýšeniu. K významným nástrojom, ktoré firmy zaviedli na podporu rovnosti, patria:
- budovanie dôveryhodných vzťahov v tíme (45 %),
- efektívna podpora well-beingu zamestnancov (44 %),
- implementácia politík na zabezpečenie rovnakých príležitostí pre kariérny rozvoj (41 %),
- podpora zamestnancov, ktorí sa starajú o deti alebo chorých príbuzných (40 %),
- mentoring a školenia pre zamestnancov (39 %).
Tempo k dosiahnutiu rodovej rovnosti sa znižuje
Podľa správy Svetového ekonomického fóra Global Gender Gap Report 2024, ktorá sleduje rovnaké pracovné podmienky v 146 krajinách sveta, bude pri súčasnom tempe rodová rovnosť dosiahnutá až za 134 rokov, čo je o tri roky viac ako v roku 2023.
Slovenská republika sa nachádza na 56. mieste zo 146 štátov s indexom rovnosti 73,1%, čo predstavuje medziročné zlepšenie o 7 priečok. Oproti roku 2022 sa dokonca posunulo o 11 miest vyššie.
V rámci štyroch oblastí, ktoré WEF sleduje, sa Slovensko najhoršie umiestnilo v zapojení žien do politiky, kde je na 71. mieste (zlepšenie o 9 priečok oproti roku 2023). V rámci tejto oblasti sa hodnotí napríklad počet žien v parlamente, ich zastúpenie na ministerských postoch a v ďalších významných politických pozíciách.
Najlepšie sa Slovensko umiestnilo v oblasti vzdelania a zdravia, kde sa posudzuje pomer narodených žien a mužov a priemerná dĺžka života žien. V ekonomickej oblasti, ktorá zahŕňa napríklad odhadovaný príjem žien či rovnosť platov za rovnakú prácu, Slovensko mierne pokleslo na 2. miesto.
Výsledky regiónov a krajín
V širšom geografickom kontexte sa na prvom mieste v rodovej rovnosti umiestnila Európa s indexom 75 %. Najbližšie k úplnej rodovej rovnosti má, rovnako ako minulý rok, Island s indexom 93,5 %. Medzi top 10 krajín s najvyšším indexom patria:
- Fínsko a Nórsko (zhodne 87,5 %),
- Nový Zéland (83,5 %),
- Švédsko (81,6 %),
- Nikaragua (81,1 %),
- Nemecko (81 %),
- Namíbia (80,5 %),
- Írsko (80,2 %)
- Španielsko (79,7 %).
Medzi päť krajín s najhorším skóre patria Sudán (56,8 %), Pakistan (57 %), Čad (57,6 %), Irán (57,9 %) a Guinea (60,1 %).
Ako možno zlepšiť situáciu
Jedným z hlavných riešení je zlepšenie transparentnosti v odmeňovaní. Nová smernica EÚ, ktorá vstúpi do platnosti v júni 2026, zaväzuje zamestnávateľov informovať uchádzačov o výške počiatočnej mzdy a umožniť zamestnancom prístup k údajom o platových rozdieloch. Férový prístup k odmeňovaniu nie je len otázkou rodovej rovnosti, ale aj základným pilierom moderného pracovného trhu.
Pri príležitosti Medzinárodného dňa žien sa spoločnosť ManpowerGroup pripája k celosvetovej iniciatíve #AccelerateAction, ktorá vyzýva na rýchlejšie kroky v oblasti rodovej rovnosti. Slovensko má ešte dlhú cestu k spravodlivejšiemu pracovnému prostrediu, no rastúce povedomie o probléme a legislatívne opatrenia môžu postupne znížiť platové rozdiely a vytvoriť rovnejšie podmienky pre všetkých.
