Bratislava, 23. februára 2022 – Spoločnosť ManpowerGroup vytvorila metriku pozostávajúcu z 200 parametrov, aby mohla exaktne porovnať pracovné trhy v 76 krajinách sveta, vrátane Slovenska, mapujúc tak obtiažnosť náboru, a tiež udržania a riadenia ľudských zdrojov v jednotlivých krajinách. Okrem tradičných pracovných úväzkov metrika prihliada aj na také faktory, akými sú flexibilná pracovná sila, alternatívne pracovné úväzky, či neformálny trh práce.
Jednotlivé parametre sú rozdelené do 4 hlavných skupín:
Výsledky prieskumu – globálne
Výsledky prieskumu – Slovensko
Atraktivita slovenského trhu
„Slovenská republika nepochybne patrí medzi krajiny, ktoré sú zaujímavým trhom pre zahraničných investorov. Pre každú firmu, ktorá prichádza do európskeho priestoru je kombinácia faktorov, akými sú trhová stabilita, výhodná geografická poloha, členstvo v Eurozóne, a fakt, že Slovensko je jednou z najmenej zadĺžených ekonomík Eurozóny, určite príťažlivá.
Ak k týmto faktorom pridáme vysokú produktivitu práce v rámci regiónu, nižšie náklady na pracovnú silu ako je globálny i európsky priemer, a tiež dostupnosť pracovnej sily, tiež postupné skvalitňovanie business prostredia zo strany štátu, napríklad vo forme atraktívnych investičných stimulov a osobitných daňových režimov pre výskumné a vývojové aktivity, získame ďalšie dôvody, ktoré hovoria v prospech investovania na Slovensku.
Pravdou zostáva, že nízke mzdy, a to najmä vo výrobe, špeciálne v oblasti automotive, ktoré boli v minulosti lákadlom číslo jeden pre zahraničných investorov, sú dnes na ústupe. V budúcnosti bude čoraz väčšiu úlohu zohrávať dobrá IKT dostupnosť a gramotnosť, úroveň vzdelania, rovnako ako aj stupeň digitalizácie a automatizácie.
V tom zároveň vidím náš veľký potenciál: čím viac sa sústredíme na rozvoj vzdelanosti, vrátane výuky jazykov a duálneho vzdelávania, ktoré prepája prípravu v škole s praxou, čím viac sa budeme venovať podpore vedy a výskumu, zveľaďovaniu infraštruktúry a zlepšovaniu podmienok pre zahraničné investície, tým viac investorov na Slovensko prilákame.
Pandémia so sebou priniesla reštrukturalizáciu trhu pracovných síl. Narastajúci dopyt po menej kvalifikovaných, či nekvalifikovaných pozíciách v logistike a výrobe čelí limitovanej ponuke, čo vedie k postupnému zvyšovaniu miezd, opatrnému zavádzaniu flexibilnejších prvkov do organizácie práce, ale zároveň i znižovaniu nárokov na vzdelanie, či prax uchádzačov,“ hovorí Zuzana Rumiz, generálna manažérka ManpowerGroup Slovensko a ďalej dodáva: „ Slovenský trh práce sa ocitol v druhej polovici celkového rebríčka aj z toho dôvodu, že v medzinárodnom porovnaní zostávame podľa analýzy TWI pod priemerom v parametroch, akými sú: úroveň legislatívnej náročnosti podnikania, miera flexibility a využívania alternatívnych úväzkov, komunikatívna znalosť angličtiny, či oblasť rodovej rovnosti a inklúzie na trhu práce.“
Legislatívne a inštitucionálne regulácie: táto metrika posudzuje ako reštriktívne sú podmienky a postupy zapojenia pracovnej sily do pracovného procesu. Priaznivé regulačné prostredie sa vytvára vtedy, keď je organizáciám k dispozícii mnoho typov pracovných pomerov, v podobe formálnej alebo neformálnej práce, pričom maximálne dĺžky zmlúv, výpovedné lehoty a požiadavky na odstupné sú minimálne alebo sa nevyžadujú. Top trhmi v tejto oblasti s najmenej reštriktívnymi štandardmi sú Nórsko, Estónsko, Rakúsko, Fínsko a Dánsko.
Dôležitým prvkom pri podnikaní je aj dĺžka výpovednej doby zamestnancov. Dlhšie výpovedné lehoty zaťažujú rozpočty firiem, zvyšujú náklady a brzdia tvorbu nových pracovných miest. Slovensko, ale tiež Nemecko, Rakúsko, Poľsko, či Maďarsko tento problém riešia rôznou dĺžkou výpovednej doby, v závislosti od dĺžky trvania pracovného pomeru. Výpovedné doby viac chránia ľudí, ktorí sú zamestnaní dlhšie.
V komplexnom indexe náročnosti podnikania (pozostávajúceho z mnohých faktorov od hodnotenia náročnosti založenia firmy, daňového prostredia, stavebných predpisov, úverového prostredia, ochrany investícií, voľnosti medzinárodného obchodu, vynucovania zmlúv a riešenia insolvencie) zaostávame za USA, Nemeckom, Rakúskom, Čínou i ČR, no sme hodnotení lepšie ako Maďarsko a Rumunsko
Nákladovosť podnikania zásadne ovplyvňuje mzdová úroveň, a to predovšetkým v prevádzkach s vysokým podielom mzdových nákladov na celkových nákladoch. V tomto parametri zaostávame za Nemeckom, USA a Rakúskom veľmi výrazne. Slovensko a Poľsko majú takmer zhodnú úroveň miezd, v rámci regiónu EMEA majú nižšie mzdy v porovnaní so SR v Maďarsku, Rumunsku, Chorvátsku, Bulharsku, Litve, Turecku a i.
Viac informácií o prieskume a detailné výsledky všetkých 76 krajín nájdete na stránke www.totalworkforceindex.com
Ponúkame vám možnosť objednať si analýzu trhu pracovných síl na mieru prostredníctvom formulára na tejto stránke.